by ztmydosvetla | Jul 29, 2021 | Svedectvá a príbehy
Z tohto dôvodu som išla na YouTube, na internet a začala som hľadať, či je niečo viac, čo by som sa mohla naučiť. Či mi príde niečo nové do života. A prišlo. Kto hľadá, ten nájde. Jedného dňa som na YouTube objavila chlapíka, ktorý mal 5-prstové topánky, mal veľmi dlhé dredy a veľmi ma zaujal. Bolo v ňom niečo iné. Keď som sa mu pozerala do očí cez môj počítač, mi prišlo, že čistejšie oči som ešte nevidela. Cítila som z neho obrovské svetlo a veľkú lásku. Veľmi ma to zaujalo a začala som ho počúvať. Ale keď začal hovoriť „Jesus” a „sin”, čiže Ježiš a hriech, zdalo sa mi to veľmi náboženské, že takéto nechcem moc počúvať. Ale tým, že bol zaujímavý pre mňa, povedala som si, že mu dám 5 minút. Z piatich minút sa stalo to, že som jeho prednášku počúvala hodinu a pól. Bolo to také, že som to sledovala bez dychu a so zatajeným. Hovoril o sebe ako sa reálne stretol s Ježišom, ako mu to zachránilo život a ako ho vyslobodil z drog. Keď po ňom strelali, Ježiš ho zachránil. A teraz chodí po ulici, modlí sa za ľudí, dorastajú im končatiny, bolesti odchádzajú, slepí vidia, hluchí počujú. Veľa svedectiev mal natočených ma kamere, kde to reálne vidno. Ľudia boli prekvapení, čo sa to s nimi deje. Ja som bola tiež prekvapená, nikdy som nič také nevidela. Myslela som si, že je to iný druh Ježiša. Nechápala som tomu. Moja predstava o Ježišovi bola úplne iná aká bola tá jeho. On hovoril o Ježišovi ako o niekom, kto je jediná cesta k Bohu. Ako On jediný zomrel za hriechy sveta, že ja som hriešny človek a potrebujem prijať odpustenie, aby som mohla dostať večný život. Bolo to úplne niečo iné ako to, čo som ja vnímala. Myslela som si, že Boh je taká univerzálna energia a že hriech nie je. Veď každý na sebe nejako pracuje, nikto nie je dokonalý. Ale až tak, že som hriešny človek, že kvôli tomu vo mne nemôže prebývať Duch Svätý a som oddelená od Boha a preto sa cítim nenaplnená. To bola pre mňa novinka. Ale stále to bolo také, že jeho názory a jeho cesta. Na druhý deň, keď som išla zo školy, som si povedala, že si ho znovu pustím. Bolo v ňom niečo, čo ma priťahovalo. Tak som si ho druhý deň pustila, aj tretí, aj štvrtý. A takto som celý týždeň nič nerobila, iba chodila do školy, zo školy som si išla zabehať a potom som pozerala jeho prednášky. Cítila som obrovský duchovný hlad, taký som nikdy necítila. Bolo to niečo, čo ma ťahalo a ja som nechápala prečo. Pritom som nesúhlasila s tým, čo hovorí. Nesúhlasila som, že mám hriech a musím veriť v Ježiša. Že to je tá cesta, ktorá sa spraví, že budem zachránená a takto prijímem vzťah s Bohom. Ako som to celý týždeň počúvala, zrazu mi prišlo, že on má pravdu. Tá prázdnota, ktorú som cítila, bola prázdnota kvôli hriechu, ktorý ma oddeľoval od Boha. Chýbal mi Duch života, Duch Svätý o ktorom kázal. Ak chcem žiť celistvý život v odpustení a v dokonalej jednote s Bohom, musím ísť cez Krista. A tak v jeden deň, 3. mája, keď tento mladík vyzýval ľudí k pódiu, aby prijali Ježiša a zároveň vyzýval ľudí cez obrazovky, nech sa spolu s ním pomodlia cez obrazovky. Bola som rozhodnutá, že sa idem pomodliť spolu s ním, idem prijať Ježiša. Zároveň som bola taká pochybovačná, že niečo do mojej veľkej skladačky sa mi pridá a priradím si ešte aj jeho Ježiša a bude to fajn. Začala som spolu s nimi vyznávať: „Som hriešnik, Ježiš prosím ťa odpustiť mi moje hriechy. Verím, že si zomrel ja kríži za moje hriechy. Verím, že si bol vzkriesený za moje ospravedlnenie. Ježiš robím ťa svojím osobným Pánom a Spasiteľom. Prídi a náplň ma. Amen.” Toto som povedala a v ten moment sa mi zmenil život. Celá moja izba sa naplnila takým obrovským pokojom. Cítila som, že moja čierna diera akoby zmizla a že som dostala svetelné srdce. Neviem to ani opísať. Cítila som sa tak naplnene, že tak som cez žiadnu meditáciu necítila. Obrovská láska, radosť a slzy mi išli tak do očí, že toto je naozaj Ježiš, toto je pravda. Ja som ho našla. Tesne predtým ako som sa modlila, som bola taká, že uvidíme, čo z toho bude. Nebola som úplne presvedčená, či naozaj Ježiš je ten jediný. Ale keď som povedala Ježišovi svoje „áno” už mi to bolo jasné. Cítila som ako mi bremeno padlo z pliec. Cítila som Ho ako prišiel a naplnil ma. Vedela som, že môj život odvtedy bude úplne iný. Že sa mi v ten moment zmenil život. Ešte som ale nevedela ako. Bolo zaujímavé pozorovať moje prvé dni. Mala som pocit, že všetko staré musím zahodiť, všetky kyvadlá, knižky, manuály. Spálila a som zničila to, cítila som, že všetko to musí ísť preč. Vôbec som tomu nerozumela, ale cítila som, že Ježiš odo mňa vyžaduje celé srdce. Že Ho mám naozaj a rada a chcem byť s ním. Nechcem, aby niečo medzi ním a mnou stálo v ceste. Prestala som cvičiť jógu. V ten týždeň som v podstate nič nerobila, lebo som sa bála, že či nebudem robiť niečo pri nemu. Prestala som zbierať aj bylinky. Od všetkého som sa odstrihla a počúvala som len kázne, behala som a čítala Bibliu. Keďže som doma nemala žiadnu svoju Bibliu, tak som si tajne zobrala od mojej maminy v poľštine a tú som si čítala. Keďže som Poľka, nebol to problém. Cítila som tak naplnená, že ani v škole som sa nevedela koncentrovať. Stále som chcela byť s Ježišom a dostávať nové informácie. Takto som začala postupne dostávať poznanie o tom, kým je Ježiš. Pýtala som sa Ho, čo sa týka minulých životov, mala som veľa otázok. Vedela som, že Ježiš ma na ne jasnú odpoveď. Že minulé životy nie sú, nie je dobré komunikovať s anjelmi a ťahať energiu zo stromov. Toto je niečo, čo nepatrí k viere v Boha. Nechápala som prečo. Najväčším otáznikom boli pre mňa minulé životy. Keďže som verila v reinkarnáciu, videla som rôzne planéty, mala rôzne zážitky. Nechápala som prečo to nie je, keď som také zažila. Ale Ježiš hovoril, že je len jeden život. Vedela som, že viera by nemala žiadny zmysel, keby verím v reinkarnáciu. Lebo hovoril, že bez Neho nedostanem večný život. Pýtala som sa Ho, že ako to je. Úžasné je, že mi Ježiš na všetko odpovedal. Nie je taký ako si ľudia myslia, že v náboženstve to takto je, buď poslušná ovečka a nepýtaj sa žiadne otázky a ži v takom presvedčí, ktoré sme ti nadiktovali. Bola som nadšená ako jednoducho mi odpovedal. Zrozumiteľne. Až som nechápala, či som bola až taká blbá, že som verila v reinkarnáciu. Odpovedal mi otázkou: „Veronika, čo robia podľa teba duchovné bytosti, anjeli a démoni, ktorí sa tu pohybujú?” Povedala som, že nás pozorujú. Znovu sa spýtal: “Veronika, keď teda vás pozorujú celé storočia a nezomierajú a stále sú tu. Vieš, že ja ako Ježiš som počul aj démonov aj môjho Otca, myslíš si, že ty nepočuješ aj anjelov aj Boha?” Uvedomila som si, že je to pravda. Párkrát som už počula démonov. Ježiš pokračoval: „Myslíš si, že je nejaký problém, aby ti démon povedal nejakú reálnu udalosť, ktorá sa stala a ty ju prijímeš ako svoju a myslíš si, že v tom živote si to bola ty, reinkarnovaná?” Zrazu mi to dávalo všetko logiku. Mala som veľa otáznikov aj ohľadom anjelov. Raz som cítila ako mi anjel niečo hovorí a vedie ma. Potom som zistila, že je to slepá ulička a musím sa vrátiť. Rozmýšľala som, či ja som zle počula anjela alebo mi on zle povedal. Vôbec som nevedela, že démoni sa vedia pretvarovať za anjelov. Že to robí samotný Satan a pretvaruje sa na Ježiša. Vtedy som si uvedomila, že som bola v blude. Akoby mi duchovné klapky padli z očí. Zistila som, že toho Ježiša, ktorého som celý život uznávala, vlastne ani nebol Ježiš. Ježiš ma totiž svoj charakter, On sa nemení, nemôže raz povedať tak a druhýkrát inak. On naozaj chodil po zemi a uzdravoval chorých. Začala som to aj ja robiť. Videla som v Bibli, že mám chodiť a klásť ruky na chorých. Pamätám si, že vždy, keď som išla na bicykli do školy, na gymnázium, trvalo to 15 minút, také 3 km. Zastavovala som, videla som, že sa mám ísť za toho človeka pomodliť, videla som, že toho človeka niečo bolí. Normálne Ježiš uzdravoval. Veľakrát som išla na bicykli, cítila som, že mám zastaviť, lebo toho bolí chrbát. Zastavila som a spýtala som sa, či ho neboli chrbát. Pán mal zvláštny pohľad, ale povedal, že ho už bolí istú dobu. Tak som mu povedala, že sa za neho pomodlím a Ježiš ho uzdraví. Opäť mal zvláštny pohľad. Položila som na neho ruku a prikazovala som v mene Ježiš chrbtici, aby bola uzdravená a aby bolesť odišla teraz. Kázala som pánovi vyskúšať a jeho to nebolelo. Čudoval sa, čo som urobila. Toto boli moje bežné dni. Aj v škole som sa modlila za učiteľky. Učiteľku z biológie bolel členok a tak som si počkala po hodine a som sa za ňu pomodlila a Ježiš ju uzdravil. Veľa takýchto vecí sa mi dialo. Cez prestávky som cítila, že budem chodiť po triedach a hovoriť o Ježišovi. Bolo mi jedno, že ma niektorí vysmiali. Založila som taký kresťanský klub na škole. Ľudia cez prestávku tam mohli ísť a sme sa rozprávali o Bohu. Bola som Bohom veľmi pohltená, lebo som zistila, že to je to, čo som hľadala. Ten pocit, že nie som naplnená a je niečo viac zmizol, keď som Ježišovi povedala „áno.” Akoby som našla to maximálne poznanie. Už som sa ho len učila dávať do praxe. Odvtedy môj život je naozaj taký, že by som ho nikdy nemenila. Hovorím si, že tých 5 rokov, čo som bola v ezoterike, celkovo tých 17-18 rokov, čo som žila bez Ježiša mi príde akoby som vôbec nežila. Naozaj som bola duchovne mŕtva, oddelená. Keď prišiel Duch Svätý, vzťah s Ježišom, vzťah s Bohom ako Otcom, veľa vecí sa naozaj zmenilo. Odvtedy zažívam denne zázraky a duchovné videnia, ktoré som vždy chce mala mať. Bolo to naozaj nebezpečné, keď som si uvedomila, že keby sa za mňa moja mama nemodlila a Ježiš by nebol mojím strážnym anjelom, pravdepodobne by som tu vôbec dnes nebola. Mohla som byť naozaj posadnutá. Je to naozaj nebezpečné. Teraz sa za tých ľudí modlím a vyháňam z nich démonov. Si vravím, aké som mala šťastie. Takto som ja bola znovuzrodená. Každý deň som mala kopec historiek aj o uzdravovaní. Hovorila som o nich aj mamine, keďže vždy som prišla zo školy o 2 hodiny neskôr. Moja mama počúvala, najprv si myslela, že si to vymýšľam. Zo dňa na deň som bola vymenená. Zrazu som začala hovoriť o Ježišovi. Moja mama išla do mesta a niekto, kto ju pozná ju zastavil a povedal, že jej dcéra sa za mňa modlila a odvtedy ma to nebolí. Takto stretala s ľuďmi, ktorí jej to svedčili o tom. Takto sa aj ona znovuzrodila. O tom je vzťah s Ježišom. O tom, že žijem s Ním, som naplnená Jeho láskou, mám práve poznanie, vie, že existuje večný život, ale aj zatratenie. Viem, aké je dôležité poznať správne poznanie. Že nestačí veriť, že každý má svoju cestu, lebo je len jediná cesta, Ježiš. Ježiš ma raz poslal do Banskej Bystrice. Konal sa tam meditačný seminár so šamanmi priamo z Peru. Cítila som, že ma tam Ježiš volá. Nie preto, aby som meditovala. Pred 5 rokmi by som tam išla nadšená, bol by to pre mňa splnený sen. Teraz som tam išla robiť priamy opak. Išla som tam za tými ľuďmi. Nekúpila som si lístok a čakala som na ľudí, kedy vyjdu von. Aby som sa s nimi rozprávala. Nemusela som sa o nič snažiť. Vyšli 2 pani a jedna sa sťažovala druhej, že je to na nič, že to nepomáha, stále ma to koleno bolí. Keď som toto počula vedela som, že mám príležitosť. Hneď som ju oslovila, že sa za ňu pomodlím a ukážem jej, že ju Ježiš uzdraví. Myslela si, že som náboženska dievčina alebo Jehovista. Povedala som, že ja som priamy nasledovník Ježiša Krista, znovuzrodený kresťan. Súhlasila a tak som na ňu položila ruky a prehlasovala som v mene Ježiš uzdravenie. Pán Ježiš ju uzdravil. Videla to druhá a aj ona chcela. Zrazu bol okolo mňa dav ľudí, ktorí prichádzali s rôznymi zdravotnými problémami a ja som sa modlila a Ježiš ich rad za radom uzdravoval. Uzdravoval ich preto, lebo potvrdzoval evanjelium, ktoré som kázala. Nie preto, že ja som špeciálna. Potvrdzoval, že On je jediná cesta, že zomrel na kríži za naše hriechy a keď Ho prijímeme, máme večný život. Z toho dôvodu som založila YouTube kanále, Divoká tvorkyňa, kde chcem ukazovať, ako vyzerá kresťanský životný štýl aj v podobe stravy a športu. Také zdravé duchovné učenie prepojené s tým telesným. Môj druhý kanál, učeník Ježiša Krista, je zameraný na vyučovanie z Božieho Slova. Základom viery je totiž poznať Bibliu. Je potrebné ju mať zjavenú skrz Ducha Svätého. Veľmi rada ľuďom hovorím o Bohu, rada ľuďom radím, keď majú otázky.
by ztmydosvetla | Jul 29, 2021 | Svedectvá a príbehy
Už ako malá som verila, že niečo medzi nebom a zemou musí existovať. Že musí existovať nejaký Boh, ktorý to tu celé riadi. Bola vo mne túžba Ho poznať. Vedela som, že ak Ho budem poznať, môj život nebude normálny, ale plný nadprirodzených vecí. Tak som začala s maminou chodiť do kostola. To bola prvá dostupná vec, ktorú som mohla mať. Dlho mi to nevydržalo, lebo som cítila takú vnútornú frustráciu, akoby mi tam niečo chýbalo. Prišlo mi to príliš plytké, príliš prázdne. Jedna kamarátka mi povedala o svojom zážitku, že sa jej raz niečo zjavilo v posteli, nejaký démon. Potom začala komunikovať s anjelmi a veľmi ma to zaujalo a nadchlo. Spolu sme sa vydali touto cestou. Začali sme čítať knižky o anjeloch (Doreen Virtue, Lorna Byrne), začali sme sa vzdelávať v angeológii. Keď sme boli spolu na majstrovstvách v šachu, zavreli sme sa do kúpeľne, zapálili si sviečky a začali volať svojich anjelov a pýtať sa ich ako sa volajú. Toto obdobie bolo pre mňa prvé, kedy som zistila, že s duchovným svetom sa dá komunikovať. Čím viac vo mne rástla túžba poznať a byť toho súčasťou. Jedna kamarátka na základnej škole mi raz povedala o jednom pánovi, ktorý bol v Prievidzi. Veľmi sa venoval duchovným veciam a bol vraj veľmi duchovný. Začala mi hovoriť, aký by bol dobrý nápad sa s ním stretnúť a porozprávať o tom. Keď som sa s tým pánom stretla, začala som takú naozajstnú ezoterickú cestu. Pretože mi povedal nejaké veci o mojou živote, aj čo sa týka budúcnosti. Samozrejme ma to nadchlo. Pomyslela som si, že je naozaj veľmi duchovný človek. Robil každý utorok prednášky a vedela som, že tam musím byť. Takto chodievala každý týždeň, utorky na prednášky. Vždy som myslela, že sa tam cítim dobre. Veľa vecí mi v živote chýbalo a chcela som naozaj poznať zmysel života. Keď som tam prišla, vnímala som, aká je tam dobrá energia, aký milujúci kolektív. Každý mal tú tendenciu hľadať to dobré, svoj zmysel života a ako sa posúvať dopredu. Cítila som sa tam ako doma, ako medzi svojimi. Tak som sa dozvedela o mnohých duchovných veciach ako sú: kyvadlá, rieky, jóga. Samozrejme, všetko som chcela vyskúšať, lebo som mala v sebe veľký duchovný hlad. Také niečo, čo ma hnalo dopredu, chcela som niečo viac, stále viac a viac. Táto túžba nevedela byť ničím uspokojená. Myslela som si, že keď dosiahnem nejaký stupeň duchovného poznania alebo keď budem mať dostačujúci počet zasvätení, tak sa budem cítiť taká celistvá. Samozrejme som na sebe pracovala, rôzne meditácie v lese som pravidelne robila. Pamätám si, že predtým ako som išla do školy, mala som tendenciu ísť do lesa, sadnúť si pri strom, meditovať a snažila som sa komunikovať s prírodou, so stromami. Naozaj som túžila zažiť hlbokú lásku, takú nadprirodzenú lásku. Moja predstava o Bohu bola asi taká, že Boh je jeden, ale každý ho vníma inak. A je jedno ako sa volá, hlavne, že sa s Ním dá komunikovať, dá sa od Neho čerpať energiu a vie byť najlepší radca v mojom živote. Trochu som ale mala v niektorých veciach otázniky. Bolo zaujímavé, že každý, koho som stretla či oslovila, či to bol výborný liečiteľ zo Sri Lanky, ktorý mal rôzne centrá po Slovensku a po Česku. Dával mi rôzne rituály ako Širodaru, kvapka oleju na čelo, má to uvoľňovať nejaké mentálne duchovné bloky. Potom som začala v štvrtky chodiť na ďalšie prednášky, pretože môj duchovný hlad bol stále nenasýtený. Nestačilo len cvičiť jógu. Stále som cítila, že je niečo viac ako reiky a hnal ma aj môj zdravotný stav. Od 15tich mi vznikli nejaké zdravotné problémy, ktoré som chcela liečiť skrz alternatívnu metódu a cestu. Skúšala som tak tieto energetické liečby. Ale čo ma vždy ma prekvapilo, že vždy sa na prednáškach hovorilo ako je všetko možné a ako je všetko ľahké. Je však zaujímavé, že tam bolo veľa chorých ľudí. Bola som veľmi smutná, že tam nevidím nikoho uzdraveného. Aj ja keď som prikladala ruky na chorých a dávala im energiu reiky, stále sa nič nedialo a ľudia boli chorí. Keď to ani mne nepomohlo, vo mne ten duchovný hlad a tá vnútorná frustrácia ďalej rástla, že musí byť ešte viac, čo aj funguje. A tak som začala štvrtky na prednášky, kde sa učilo o kvantovej energií, o kvantovaní, o tom ako myslienka tvorí svet. Bolo to pre mňa akoby taký vyšší level. Zrazu som porozumela ako všetko funguje. Bola som rada, že sa mi už v niečom darí, že viem počasie ovplyvňovať, že si viem nakvantovať, aby som mala voľné miesto na parkovanie. Som sa z toho tešila, že konečne nejaký duchovný posun. Avšak stále vo mne bolo niečo, že chcem ešte viac. A takto som chodila 4 roky, utorok a štvrtok na prednášky. Cez víkendy som chodila niekedy na seminári a kurzy. Viem, že keď som nemohla prísť na prednášky, keďže som vtedy hrala šach, som bola vždy smutná, že sa nemôžem duchovne vzdelávať. Nastal však jeden turnaj, v Grécku, kde som mala ísť na vyhodnotenie a medailu z majstrovstiev Sveta. Predtým som si išla zabehať. Počas behu som sa pozerala z útesu na vodu. Prišla mi myšlienka, prečo žijem, či nechcem skočiť. Tým, že som verila na reinkarnáciu a zdravotné problémy som sa snažila riešiť aj regresnými terapiami, ísť do minulosti, kde je problém. Tak som nevidela problém, či zomriem alebo nie. Bolo to pre mňa ako taká výmena oblečenia alebo výmena rukavíc. Zomriem a narodím sa o chvíľu. Pre mňa skok z útesu by nebola tragédia, vnímala som to ako presun na inú planétu. Rozmýšľala som či skočiť alebo nie. Bolo to pre mňa ako keď vy si na večeru vyberáte, či si dáte hrušku alebo jablko. Je to to podstate jedno. V mojom prípade, či sa idem zabiť alebo budem žiť, bolo asi takéto. Úplne som nevidela rozdiel, život alebo smrť. Veľkým šťastím bolo, že moja mamina sa v tom čase za mňa modlila. Cítila som pri sebe nejakú bytosť. Vedela som, že je to Ježiš. Niečo ma zadržalo, že neskoč. Ja som teda neskočila a pokračovala v behu. Okrem toho som chcela vedieť aj mená svojich anjelov a rada som sa pýtala, ako sa volá môj strážny anjel. Pamätám si, keď som sa svojej duchovnej pýtala, že ako sa volá, bola chvíľku v šoku. Počula odpoveď a spýtala sa znovu. Povedala, že je to divné, ale mojím strážnym anjelom je Jeshua. Bola som prekvapená, že mám Ježiša ako strážneho anjela. Ja som Ježiša brala ako nejakého osvieteného, ako takého avatata, ako niekoho z mnohých, kto priniesol maximálnu lásku a svetlo. Tak ako Budha a iní učenci. Snažil sa ísť príkladom pre ľudí. Videla som Ho tak, že s ním dokážem komunikovať a že sa jedného dňa dostanem na Jeho úroveň Aj tak som bol vo mne pocit, taký špeciály. Že Ježiš je môj strážny anjel. Každý hovoril o Ježišovi inak a tak aj moja predstava o Ňom bola taká modifikovaná. Všade som vnímala ako o Ježišovi hovoria inak a tak som sa v tom cítila taká slobodná. Trochu som si domyšľala, aký je. Keď môj duchovný hlad rástol a nastalo leto, kedy bola prestávka od prednášok, pri behoch v lesoch som ešte intenzívnejšie rozmýšľala o zmysle môjho života. Mala som už všetky zasvätenia, ktoré som vedela, že sú dostupné, venovala som sa takmer všetkým disciplínam, ktoré boli na prednáškach. Bola som typ človeka, ktorý ostáva až do konca. S učiteľmi som sa snažila rozprávať a získať viac informácií. Z toho dôvodu som bola taká obľúbenejšia. Keďže som bola jedna z najmladších, nazývali ma diamantovým dieťaťom a že som stará duša, veľmi vyspelá, že v mojom veku sa zaujímam ťažkými duchovnými témami. Ale mohlo to znieť ako chcelo, ja som v sebe cítila chodiacu mŕtvolu. Akoby mi niečo stále chýbalo, že nie som živá. Akoby som mala čiernu dieru v srdci a je stále nenaplnená. Aj keď som vedela, že mám stále hovoriť afirmácie, že ja som svetlo, ja som všetko, ja som láska, ja som napojená na zdroj energie. Všetko to som hovorila, vedela som, že aké mám mať pozitívné zmýšľanie. Cítila som, že samu seba klamem, že stále je tam nejaká diera, ktorú som len zaplátala niečím a nechcela zmiznúť. Bolo jedno, či som odpustila, či som začala robiť dobre ľuďom, stále tam bola tá diera. Takto som sa zamýšľala, čo je so mnou zle, či len ja som taká nenormálna. Či je niečo viac ako to, čo žijem. Ako to, čo som zažila. Z tohto dôvodu som išla na YouTube, na internet a začala som hľadať, či je niečo viac, čo by som sa mohla naučiť. Či mi príde niečo nové do života. A prišlo. Kto hľadá, nájde.
